29 apríla 2006

Haiku 4 - 6

3 haiku

4.

Podávam si prst,
obhrýzam všetky nechty.
Zasa dorastiem.

5.

Telefón zvoní.
Nikto ho nepočuje.
Zas budem prvý...

6.

Ako smrť kráča
vychrtnutá modelka.
Vládze sa hýbať.

» Celý článok od A po Z »

Ministerstvo

Urobil som si dnes prehľad správ. Celosvetové globálne problémy mi prefučali okolo uší ako vždy. Spozornel som pri domácom spravodajstve: vraj máme veľa ministerstiev. Trinásť. Nejaké bude z úsporných dôvodov nutné zrušiť. Horúcim kandidátom je ministerstvo kultúry.

Ani sa nedivím, že vládnym ekonómom kole oči práve kultúra. Veď kto vie čo to vlastne tá kultúra je? A kto ju potrebuje?! MY teda nie! MY sa bez nej dokážeme zaobísť!

Veď sa slušne správame jeden k druhému, smeti nehádžeme na chodník ani z okna idúceho auta, starších, chorých a tehotných (tehotné...) pustíme vždy v MHD sadnúť, neohovárame sa navzájom, nešuštíme v kine papierikmi od cukríkov, sprchujeme sa častejšie ako v sobotu, aby sme nesmrdeli kolegom v kancelárii a nemuseli vetrať vždy, keď za nimi prídeme, neparkujeme svoje osobné auto krížom cez tri parkovacie miesta tak, ako by to bol kamión, nemľaskáme pri jedle, nešpárame sa v nose, nespievame nahlas na pracovisku, aby kolegovia videli, akí sme šťastní, nedávame pri vážení na sáčok s drahšími jablkami v hypermarkete nálepku od lacnejších jabĺk, netelefonujeme nahlas v dopravných prostriedkoch, na ulici, v reštaurácii ani v divadle, každý mesiac prečítame aspoň jednu knihu, aby sme nevyšli z kondície, máme snahu sa neustále vzdelávať, aby sme kultúrne ani odborne nazakrpateli, dodržiavame všetky zákony a predpisy, hlavne dopravné - neprejdeme na červenú, ba ani na oranžovú, ani keby čo bolo! a to dokonca ani ako chodci, a ak nám to ako vodičom nejaký chodec spraví, vôbec mu nevynadáme a s úsmevom a bez trúbenia ho necháme bezpečne prejsť cez cestu, nedupoceme susedom pod nami po hlavách zakaždým, keď potrebujeme prejsť z jednej izby do druhej, nevŕtame príklepovou vŕtačkou do panela zásadne po devätnástej hodine, pretože dovtedy sme si museli všetko poriadne rozmerať, nekričíme, neprdíme, ne...

Nevravím, že toto všetko by malo strážiť a zabezpečovať ministerstvo kultúry. Ale keď už ani to nie, tak neviem, kto sa na to podujme. Žeby si prácu ministerstva kultúry rozdelilo ostatných dvanásť ministerstiev? Ako dvanásť mesiačikov? To by bolo naozaj ako v rozprávke.

Trinástka bude pre slovenskú kultúru asi naozaj nešťastným číslom.

» Celý článok od A po Z »

27 apríla 2006

Ráno v autobuse

Keby nebolo žiadne keby...
Nohy, čo končia kdesi v nebi.
Oči jak mandle od ucha k uchu.
Photoshop... File... Save as... A mám to v suchu.

» Celý článok od A po Z »

25 apríla 2006

Haiku 1 - 3

3 haiku

1.

Zo sna ma budí
pískanie v ľavom uchu.
Môj slimák píska.

2.

Moderátorka
rozhadzuje rukami.
Stále ich má dosť.

3.

Nedokončená
úloha čaká na mňa.
Ja čakám za ňou.

» Celý článok od A po Z »

Vitajte, ja vítam tiež

Vitajte a zaraďte sa!
Napíšte mi, ak vás zlostím.
Nech viem, že ste z mäsa, z kostí.
Moje srdce bude plesať.

» Celý článok od A po Z »

Lepšie vyhorieť, ako sa sťahovať

Nie, že by som vyhorel. Alebo pohorel. Dokonca ma ani nevytopilo. Lebo pred ohňom utečieš, ale pred vodou nie. Len som sa trochu popálil. Pofúkal a lepšie poobzeral okolo. A objavil som príčinu!

Nachádzam sa v malom uzavretom priestore. Všetci sme v malom priestore, ktorý je už pre nás pritesný! Niet inej cesty, len hľadať nové svety, kde bude dosť miesta, voľnosti a radosti pre všetkých. Kde nebude hroziť, že ma ošvŕknu od steny odrazené vlastné plamenné reči ako nepodarený vrh bumerangom alebo neovejú vlastné vetry, lebo správca zaskrutkoval okná. Blúdil som blogosférou ako Běhounkovi Robinzoni vesmíru od jednej blogovej planéty k druhej. Kým som nezachytil v jednej galaxii silnejúce signály vysoko vyvinutej blogerskej civilizácie. Prišiel som na pieskum, rozložil stan, nadýchol sa čerstvého vzduchu.

Maroško študuje.

Paráda! Ide to celkom dobre! Voda, vzduch, dosť miesta pre všetkých. Je rozhodnuté! Presťahujem sa tu. A aby mi nebolo ľúto, že o niečo sťahovaním prichádzam, obsadil som naraz dve planétky. Bielu a čiernu. Prozaickú a poetickú. Ani jedna nie je veselá, ani jedna nie je smutná. Ani jedna čierno-biela. Obidve sú farebné. Ako ja, ako vy. Dúfam, že nám tu spolu nebude tesno.

» Celý článok od A po Z »
 

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License.