pondelok, mája 01, 2006

Nech žije prvý máj!

Ešte pred pár rokmi by sme v dnešný deň svorne napochodovali do ulíc a jednotne by sme skandovali Nech žije prvý máj!, So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!, rozprávali si pritom vtipy a po sprievode skončili pri jednom z početných stánkoch s občerstvením. Tí nedočkavejší, či zdatnejší už i predtým. A potom by sme so skrývaným nezáujmom vypočúvali všetky tie prejavy z tribún, rozhlasov a námestí.

Celkom sa mi ale páčilo, keď sme sa stretli známi, ktorí sme sa inak veľmi zriedka vídali, ako študent som sa dokonca raz nechal nalákať aj na tradičný nočný pochod, ktorý vždy skončil v prvomájovom sprievode a kvôli ktorému sme aj vyfasovali tričká s nápisom akoby nastriekanom sprayom cez šablónu Nočný pochod... Po tých päťdesiatich kilometroch som ledva dokázal doraziť tých pár sto metrov v sprievode.

Tak presne za ničím z toho mi nie je ľúto!

Nikdy som nemal rád masové podujatia (nakoniec kto áno okrem vreckárov?), ale s odstupom času ich vidím oko príležitosť na osobné stretnutia a rozhovory. Pretože čím viac komunikačných nástrojov a prostriedkov máme, tým menej spolu rozprávame. Keby som mal byť sarkastický, poviem: My už spolu nerozprávame, my len komunikujeme! Májové oslavy odpadli, na Veľkú noc všetci vyrazia zavčas rána do prírody, aby sa s nikým nemuseli stretnúť, na ulici sa už so známymi takmer nestretneme, pretože cestujeme autami (buď my, alebo oni). A všetci svorne a dobrovoľne tie masové stretávky doháňame koncom roka pri vianočných nákupoch. V posledných rokoch už od novembra.

A pekné ľudské slovo sa vytráca.

Čo slová - tých je všade dosť! Až nadbytok. Len tie pekné chýbajú. Nemusia byť ani milé, len nech sú preboha aspoň spisovné!!!

Zbavili sme sa síce na jednej strane prázdnych tribúnových rečí, ale prázdne slová ostali. Len ich nepočúvame z tribún, ale z rozhlasu, televízie, čítame v tlači, či na internete. Niekedy by som bol radšej hluchý, ako by som mal počúvať na začiatku každej vety akože. Akože sme tam prišli, no a akože tam ešte nikto nebol. Už ani nevravím, ako sa nám zjednodušuje podmieňovací spôsob: kebyže prídem, kebyže poviem, ... To mi trhá uši tuším viac, ako spišské spájanie minulého a budúceho času: V nedzeľu budem vidzel.

Vieme viac cudzích rečí. Ale svoj rodný jazyk zabúdame.
Po nemecky vieme použiť konjunktív perfekta wenn ich das gewußt hätte..., ale po slovensky počúvam kebyže viem... Bŕŕŕ!!!

Povedal som, čo som povedal. A vy ste počuli, čo ste počuli.
Je to presne o tom, o čom to je.

O nás.

Poslať na vybrali.sme.sk Poslať na vybrali.sme.sk

1 komentár:

Maroško vraví...

Prenesené komentáre z pôvodného blogu (13):
.....................................................
A 106 vraví...
Ešte aj "keby viem"...
Ináč my sme chodili ako deti na prvého mája na kolotoče... A cigánska... ňaaaaam.
Keď som išla na veľká leták ako dospelá, za následok to malo asi hodinové
ležanie na lavičke, tak mi prišlo zle. :-)))
01 máj, 2006 17:23

germa vraví...
dobre si to povedal, starý môj. A prečítaj si aj u wabta moju reakciu, keď
už všetci o prvých májoch....
01 máj, 2006 17:28


Maroško
vraví...
germa: pred 19-imi rokmi som žiadneho šéfa nerobil... A na 1. máj
1987 si nejak zvlášť nespomínam... Alebo by som mal...? Tak či onak, niekto za
prvý máj dostal čierne body, niekto biele. Somebody body. :-)
01 máj, 2006 18:02

Medenka vraví...
ja si pamatam len mavatka, take krepove ci ake...:D
01 máj, 2006 18:49

bubu vraví...
no, my sme boli takí chronickí zbehovia a tak nám stále dali zodpovednú
úlohu - niesli sme fotky leninovsko-marx-engelsovské. Ale len po prvú zákrutu,
tam sme ich zahodili a fujazdili za lepšími zajtrajškami.Starčekovia odpočinuli
v tráve a ráno sme ich vyzbierali, aby sme ich "nepoškvrnených" mohli vrátiť do
školského skladu.
01 máj, 2006 19:15

Silviah vraví...
Moje detské prvé máje boli náhodou celkom fajn. Najprv - ako prváčka - som
sa pýšila v krásnom kroji, ktorý mi vyšili a dali potom ušiť moja zlatá babenka
(boli vychýrená vyšívačka originálnych krojov), pri držaní jednej z mnohých
pestrých mašlí velikánskeho mája. Urobili ho naše pani (teda vtedy súdružky)
učiteľky. V strede - nesúc máj - kráčala mocná veľká deviatačka a my malí sme
pyšne cupotali v kruhu okolo nej.
O dva roky sme už s kamarátkami z gymnastického oddielu "vyšívali" saltá pred
tribúnou (vlastne celú cestu, ale tie pred tribúnou boli pôsobivejšie a aj sme
tam mali viac priestoru) jedna radosť. Na predsedu eMeNVé sme urobili taký
dojem, že nám hneď na druhý týždeň dal z reprefondu peniaze na krásne nové dresy
aj s cvičkami (to vtedy nebolo len také jednoduché, to mi verte). A náš tréner
nám po sprievode kúpil každej veľkú zmrzlinu - podľa želania. Ešte dnes si
pamätám, ako nám dobre v tej horúčave padla. Veru, pamätám ja aj prvé máje s
horúcim počasím.
Tie z čias vysokoškolských štúdií už boli o inom. Nekomentujem. Len mávnem
rukou. A život ide ďalej. :-)
02 máj, 2006 19:08

daphnee vraví...
tiež ma chytila nostalgia: povinné sprievody, umelo-radostné mávanie a ruská
zmrzlina za päť korún
03 máj, 2006 16:46

jej bývalý vraví...
Veru, málo sa rozprávame.
Ľudia hľadjú náhrady. Všímam si, že do kostolov nechodia ani tak za božím ako za
ľudským slovom, organizujú si blogfesty...
Ako len vedeli zblížiť pľuzgiere po nočnom pochode z Krompách do Košíc!
:-)
05 máj, 2006 08:50

Maroško vraví...
JB: alebo do Prešova!
05 máj, 2006 09:03

my sme nejak zvlast netrpeli, ako gymnazisti sme sa vzdy dostali do cela
sprievodu - ta vlajkoslava, cize nastupisko pod tribunou, troska bitka, komu sa
ujde sovietska zastava, za hodinu bolo po vsetkom a potom bol alebo majales,
alebo nejaka ludova veselica, alebo koncert.....a vecer hrdlicky zval ku lásce
hlas....aj rodicove boli nejak makksi, ked sme prisli neskoro domov.....
no co sa tyka prazdnych slov....uff.....du bist recht, wie immer, leider.
08 máj, 2006 14:01

elisabeth vraví...

ja nie som ziadny anonym!
08 máj, 2006 14:04

hroch vraví...
ja sa v pripade nemeckej vety priklanam k lubozvucne komplikovanemu prekladu
"keby som to bol byval vedel"... :)
10 máj, 2006 22:46

fading_reality vraví...
je to zaujímavé čítať o tom, ako to bolo kedysi,no bohužial ročník 87 si
teda moc toho zo socializmu nepamätá, ale aspoň takto sa podozvedá ako to bolo.
čo sa týka tej komunikácie, je to pravda, načo sú ľudom 3G mobily, keď si
niekedy nevedia ani normálne sadnúť a porozprávať sa a cez smsky riešia
rozchody. na školách by sa tiež tá rétorika zišla. keď napr potom na maturách
nevie prezentovať ani svoje vedomosti bez "vlastne" ,"eeehm","proste".. no a tie
prázdne slová z časákov a telky, tak to je no comment, vivat brainwashing.
17 jún, 2006 19:12
.....................................................

 

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License.