17 októbra 2006

Haiku 14- 16

Sivá depresíva

14.

Dve mláčky krvi,
žiletka padá na zem.
Zmätený pohľad.

15.

Lepkavé zvratky,
ošťané nohavice.
Záchvaty smiechu.

16.

Ohnuté dvere,
oškretá celá strana.
Syn vrátil auto.

» Celý článok od A po Z »

10 októbra 2006

Slaná káva

Sobota po obede.

Popoludňajšia káva. Prvý dúšok ... Bŕŕŕ!!! Slaná!
Manželka sa smeje. Pomýlila si dózu s cukrom s dózou so soľou. Sú v skrinke vedľa seba a sú si tak podobné...

Zvonček pri dverách. Syn sa vrátil z Bratislavy. Konečne! Odišiel síce len v stredu, ale mal prísť ráno polnočným rýchlikom. Mama vo štvrtok volala, aby sme prišli v nedeľu k nim, otec má narodeniny, príde aj brat, ktorý sa vráti po dvoch mesiacoch domov.
Zvítanie a prvé otázky: "Prečo si nebral telefón?"
Prekvapenie: rozťatá horná pera, krvou podliate oko.
Večer ho s kamarátom na Kollárovom námestí na zastávke pod Novou scénou prepadli tri holohlavé krátkokrké "skrine". Bez akejkoľvek príčiny ich zvalili na zem, bili päsťami, kopali. Keď kamarát stratil po jednom údere vedomie, útočníci sa zľakli a ušli.
"To tam nikto nebo? Nevolali ste o pomoc?"
Nikto nič nevidel. Na zastávke plnej ľudí v centre hlavného mesta o 21:00...
Synovi nepomohlo ani obľúbené tričko s nápisom na chrbte : "Prosím vás, nechajte ma dokončiť myšlienku"...
Len pred mesiacom mi Boris na stene budovy, kam chodí môj syn do školy, ukazoval pamätnú tabuľu Daniela Tupého. Myslím, že toto je ďalší zo životných paradoxov: tupí sú zväčša tí druhí...

Nedeľa predpoludním. Sme v aute na ceste k rodičom. Zvoní mobil.
Mama: "Kde ste? Ponáhľajte sa! Babka zomrela..."
Tých pár kilmetrov trvalo dlho ako nikdy predtým.

Rodinná oslava sa skončila skôr, ako sa začala. Otázniky, nechápavé pohľady, slzy. Taký víkend som ešte nezažil. A vôbec netúžim, aby sa kedykoľvek zopakoval.

Najedla sa, ľahla si, zaspala. Navždy. Dnes sme ju pochovali. Krajšiu mŕtvolu som v živote nevidel.
Dnes som prvýkrát niesol rakvu, prvýkrát ju spúšťal do hrobu. Neviem, čo sa stalo. Nič necítim. Myslel som, že to bude iné. Že mi dá znamenie, príde sa rozlúčiť... Že to nezvládnem...
Babočko moja...



Narodeninovú tortu sme načali až po pohrebe. Bola vlastne dvojitá - včera mal narodeniny aj môj mladší syn.
Po torte sme si dali kávu. Ja som si svoju osladil trstinovým cukrom, je hnedý.
Jedna malá istota, že aspoň tá káva bude sladká.

» Celý článok od A po Z »

03 októbra 2006

Dôvod navyše

"Dnes máme v Nemecku sviatok" povedal Frank.
"Hej, aký?" opýtal som sa. "Ja nedržím v hlave ani sviatky na Slovensku."
"Deň zjednotenia Nemecka. Koniec berlínskeho múru. A ja musím byť v práci."

Keby bol doma, aspoň raz za rok by ho táto historická udalosť mohla potešiť.
Dnes má na šomranie na túto tému o dôvod navyše.

» Celý článok od A po Z »

01 októbra 2006

Preslovia a zariekadlá

Pohral som sa trocha so slovenskými prísloviami a porekadlami. Ak sa nad nimi zamyslíme a niektoré pojmeme doslovne, niektoré obrazne (chýba mi ešte zvuk, ale na ten som nič nenašiel...), vyjdú z toho niekedy zaujímavé posolstvá, ktoré sa nám naši predkovia snažili v týchto malých literárnych skvostoch zašifrovať. Posúďte sami.

» Celý článok od A po Z »
 

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License.