Preslovia a zariekadlá

Pohral som sa trocha so slovenskými prísloviami a porekadlami. Ak sa nad nimi zamyslíme a niektoré pojmeme doslovne, niektoré obrazne (chýba mi ešte zvuk, ale na ten som nič nenašiel...), vyjdú z toho niekedy zaujímavé posolstvá, ktoré sa nám naši predkovia snažili v týchto malých literárnych skvostoch zašifrovať. Posúďte sami.



Smiech cez slzy
(Kto sa smeje naposledy prvýkrát)

Tento nápad prvej triedy
slzy my vždy vyženie:
Kto sa smeje naposledy,
ten má dlhé vedenie.

Poslednýkrát
(Kto sa smeje naposledy druhýkrát)

Z toho mám už dlhšie vredy,
či to nie je o mne:
Kto sa smeje naposledy,
ten o chvíľu zomrie!

Spoločenská ozvena
(Ako sa dohora volá...)

Je to len skutočnosť holá,
u nás sa však už zažila:
Ako sa dohora volá,
tak sa to dole ozýva.

Stará pravda
(Kto druhému jamu kope...)

To je pravda stará, chlope,
ako písmo etruské:
Kto druhému jamu kope,
ten je isto na fuške!

Agent provokatér
(Vodu káže,...)

Ten má plno guráže -
berme naňho kyje!
Najprv víno rozkáže
- potom vodu pije!

Nikto nie je určený
(Nikto učený...)

Nikto určený z neba nespadol.
No neurčených sypú furt nadol.

Poslať na vybrali.sme.sk