pondelok, novembra 06, 2006

Prvý sneh


Ešteže je môj monitor zo skla, ktoré (chvalabohu) neprepúšťa vodu. Ináč by mi už tiekli po stole až na zem potoky zo sĺz, ktoré v tomto dušičkovom období vypúšťajú do veľtokov internetu dojatí pisatelia.

Nemám rád akékoľvek sviatky, pretože nemám rád uniformitu a masovosť. Ak si chcem poplakať, poplačem si vtedy, keď mi je smutno, a nie na povel, keď plačú aj iní. Lebo je to prikázaný sviatok, ako by povedali ortodoxní kresťania. Prikázaný sviatok plakania.

Rozmýšľal som nad tým, kedy mi bolo aspoň trochu veselo, alebo kedy ma niečo aspoň trochu pobavilo. A neviem prečo som si spomenul na predminulý rok, keď som býval začas vo Viedni a konečne po dlhom období nadišla tá slávnostná očakávaná chvíľa a až tesne pred Vianocami napadol prvý sneh. Teda viem prečo. Po Dušičkách sú Vianoce najbližším masovým sviatkom. Ale s Dušičkami nemám žiadnu veselú príhodu, až taký morbídny zase nie som, takže prvé na rane boli Vianoce. Ach, tie asociácie!

Vo Viedni je pekne i v zime i v lete, ale ak tam žijete a pracujete istý čas dennodenne, všímate si aj veci, ktoré turista ľahko prehliadne. Mňa tak doslova zarazilo, že vo Viedni sa všade s výnimkou pár ulíc v centre v ohromných množstvách vyskytujú psie exkrementy. Ak mám byť úprimný, povedal by som, že celá Viedeň je doslova zasraná psími hovnami. Neviem, či v iných veľkomestách je podobná situácia, ani to teraz nejdem skúmať. Pravdou ale je, že toľko rôznorodých psov pokope som nevidel ani na výstavách psov. Lebo na výstavy chodia len psy pekné, ukážkové. A po uliciach Viedne chodia psy veľké, malé, tučné, chudé, chlpaté i holé, holé doslova a doslova i oblečené. No a nad tými všetkými trónia psy obézne. Obézny pes bol môj najnepríjemnejší objav vo Viedni. To ony kladú na viedenské ulice pasce vo forme ozrutánskych hovien, ktoré by mal problém vytvoriť i hociktorý človek. Veď aj ktorý človek by to na ulici robil? Pes s tým nemá problém. A očividne ani jeho nejeden viedenský majiteľ. Magistrát sa vo Viedni vysporiadal s koňmi, ktoré majú pod chvostom pripevnený vak, do ktorého sa zachytáva ich tuhý biologický odpad. Prikázať takú povinnú výbavu pre viedenské psy sa ale zatiaľ neodhodlali. Asi majú psy vo Viedni silné odbory.

Zato keď napadne sneh, všetko je zrazu čisté, akoby šibnutím čarovného prútika zmiznú i všetky psie hovienka. Kalamita teda Viedenčanov neprekvapí. Ak večer nie je po snehu ani chýru, ani slychu a v noci ho navalí aj zo dva metre, keď vyjdem o siedmej z bytu, domovník už dávno upratal sneh z chodníka a pre dom poopieral pruhované tyčky, aby niekoho nedajbože neprivalila lavína snehu zo strechy. A to isté urobili všetci domovníci naraz! To som nedokázal pochopiť. Ako organizovaná domobrana! Najpotešiteľnejšie na celom tom počínaní bolo pre mňa to, že s odprataním snehu zmizli aj psie pozdravy. Na já! Viedeň je v zime taká krásna!

Unesený toľkou krásou som na počesť toho slávnostného dňa napísal básničku. Ležala doteraz na dne môjho počítača a čakala, kedy príde jej čas. Dnes síce ešte nie sú Vianoce, ale v noci napadal u nás prvý tohoročný sneh a v súvislosti s Dušičkami ma napadá alegória. Nie je síce veľmi slušná, čo by sa aj od takej témy dalo čakať, ale zdá sa mi celkom vtipná:

-Dušičky sú snehom na naše zasrané duše-

Kiež by v nich upratovanie fungovalo tak dobre, ako v uliciach Viedne!


PRVÝ SNEH

Dnes začalo snežiť vo Viedni.
Vytiahli už kabát pojedni,
a pojedni s krúžkom na pupku
ignorujú zimu naskutku.

Na bicykli staršia Turkyňa
rozhodnutie z rána preklína,
že neišla metrom do práce,
že z nej taká cesta dušu vytrasie.

Na Rennwegu prvé jedličky
začal núkať chlapík maličký.
Vždy vysmiaty černoch z Wien Mitte
jak keby mal večne vypité.

Staršia pani so psom smeje sa
blahorečí za sneh nebesá.
A ja mám tiež radosť, mon dieu,
že psie hovná nám sneh prikryje.

Viedeň, 15.12.2004

Poslať na vybrali.sme.sk Poslať na vybrali.sme.sk

11 x komentované:

wabt vraví...

Vidím to podobne.

baobab vraví...

Ja mam napad lepsi -
mestske WC pre psy.

ostrovanka vraví...

maroško, páčia sa mi absurdné uvahy aj spojenia...
a to o tom plači na povel, tak toje presne tak...

maxim vraví...

maroško, zaujímavý článok...k tým psím hovienkam len toľko u nás to riesia nekompromisní policajti, ale predstav si , že vo Wiedni by museli pokutovať kolegu komisára Rexa...:-)))

Silviah vraví...

Nemáš rád... Málokto to povie. Radšej si na povel poplačú. A na povel sa pousmejú. A na povel...
Aj takí sme.

elisabeth vraví...

paci sa mi pozerat na Vieden vlastnymi ocami cez tie tvoje...za chvilu budu zase stromceky na Rennwegu...a polske medovnicky...a aj psie hovna zmiznu pod snehom... a domovnici vytiahnu tie krasne tabule Achtung Dachlawine :D

mia vraví...

ja vážne nerozumiem tomu, prečo ľudia nadávajú na sviatky..
problém nie je vo sviatkoch, problém je v neschopnosti ľudí svätiť ich podľa svojich schopností, podľa svojho vlastného presvedčenia a v ich slabosti podľahnúť davovej psychóze..
ja mám sviatky rada - dušičky, vianoce i veľkú noc, ich vôňu, atmosféru, rodinné stretnutia.. jednoduché zastavenie sa a spomínanie..sú to sviatky o duchovne a nie matérii.. ja si sviatky svätím svojím spôsobom a už vôbec nie na povel...a mám z toho dobrý pocit..

germa vraví...

z duše si mi prehovoril:)
A poznám tak isto zasraté mesto - Dusseldorf.

sasanka vraví...

Vtipne... Inak aj BA je takto postihnuta tými psími vykalmi...a Petrzalka? Ani nehovorim... vsade bude taka urodna poda...tak sa tam na jar a v lete dobre dari burine.

Som rada, ze som na blogu objavila dalsieho basnika :)

ninkainka vraví...

to by si mali uvedomit hlavne majitelia psov a upratat to po tych svojich milackoch.pes je priatel cloveka, tak sa on treba starat aj takto. ale skoda reci :(
Ale pekny blog.

Maroško vraví...

ninkainka: vitaj na mojom blogu. A ďakujem.

 

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License.