nedeľa, januára 07, 2007

O slonovi Tónovi


Túto rozprávku som napísal ešte keď sa voda sypala a piesok lial. Preto si ani nemôže nikto pamätať na slony bez chobotov. Dokonca ani tá Lucka a Zuzka, pre ktoré som vtedy túto básničku vymyslel. Dnes už možno tiež majú deti, ktorým túto rozprávku teraz ony samy prečítajú.

Je len zaujímavé, že po mnohých rokoch mám zhodou okolností dve kolegyne, ktoré sa tiež volajú Lucka a Zuzka. Túto rozprávku som ale nepísal pre ne. Aj keď sa niekedy tiež správajú ako malé deti. Ale to je už iná rozprávka...

Zároveň touto rozprávočkou otváram novú rubriku Básničky? Ba sníčky... Časom by do nej mali pribúdať krátke veršované básničky, či rozprávočky pre deti (čítať môžu aj dospelí!) tak, ako sa ich budem odhodlávať uverejňovať.

O slonovi Tónovi


Rozpoviem vám rozprávočku
drobnú ako smietka v očku.

Počúvajte, Lucka, Zuzka,
zaostrite obe ušká.

V hustom lese plnom slonov
žil raz malý sloník Tóno.

Dnes by ste ho nespoznali:
nohy tenké a nos – malý.

Nos hoc malý, taký – mrcha
– do všetkého rád ho strkal.

Zbadal v lese včelie úle,
chcel hneď zistiť, čo v nich dnu je.

Strčil nos dnu, že vraj zistí,
čo sa skrýva v hustom lístí.

"Leskne sa to ako rosa,
ochutnám. Nič nestalo sa!"

Zrazu sa mu dotklo nosa
niečo ostré ako kosa!

To sa včielky nazlostili
– sloní nos im nebol milý.

Nevideli hostí rady,
vzali Tóna do parády.

Nos mu strašne dopichali.
Tóno kvíli, Tóno žiali.

A nos štípe a nos páli
a už nie je, jak bol – malý.

Nos len puchne, ďalej rastie.
Tóno má však zrazu šťastie,

lebo skáčuc ako klokan
padol rovno do potoka.

Tento príbeh tu však klad má
– voda bola veľmi chladná,

prestal nos rásť, jak by uťal.
Čo však teraz? Tóno hútal.

Nos je dlhý ako ruka,
visí z hlavy jak kus drúka.

Keď je dlhý jak kus drúka,
nuž nech slúži ako ruka!

Hore – dole nosom máva
– nosu volá trikrát sláva!

Urobí si sám aj sprchu
– ostrieka sa vodou zvrchu.

A keď zdvihne svoj nos sloní,
zatrúbi, až v ušiach zvoní.

Na chobote visí zvonec,
tak má príbeh šťastný koniec.

Poslať na vybrali.sme.sk Poslať na vybrali.sme.sk

8 x komentované:

Silviah vraví...

Šťastný koniec vždy poteší.
Veľkých, malých i najmenších.
:-)

germa vraví...

pánečku, pripadala som si zrazu veľmi malá, akoby sa predo mnou čin-čin otvoril v sloníčom vydaní... krásne. Veľmi to momentálne potrebujem, takéto krásne rozprávky...

elisabeth vraví...

Precitala som ju Betke - ako cielovej skupine...cely cas sa chytala za nosik...takze pozitivna kritika :D

baobab vraví...

Tak to bolo milé...

Ozaj, kde sú tie úle? Niečo by som si tam strčil:-)

Maroško vraví...

silviah:
to by som chcel. Šťastné konce pre veľkých i malých :-)

germa:
čin-čin? To je pre mňa pocta! Keď budem (po)môcť, pošlem Ti takých rozprávok celú knižku...

elisabeth:
týmto pasujem Betku a Teba za testovaciu cieľovú skupinu!

baobab:
Čo je malé, je milé. Až na výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo...

Zasnívaná vraví...

jej...krasne snikovite :)

Anonymný vraví...

Ahoj Marosku!
Pišem Ci, choč už je to dluhši čas, kedy śi mi napisal Ty do mojoho blogu. Mam dajaky divny obdobje, kedy nič barz nesciham. Ďakujem za Tvuj prispevok na moji stranky.
Zopar Tvojich prispevkou už mi teraz čital, aľe už me zaś šef nuci do roboty, ta končim. Ši dobry, takže sebe Tvuj blog takoj ukladam medzi obľubene a poriadňe ho preštudujem. Maj śe pekne. Praha zdravi Východ.
Vychodňar z Prahy

Maroško vraví...

Vitaj na mojim blogu, vychodňaru zos Prahy. Śe tam źbiram na druhy tydzeň - može śe tam śtretňeme?

 

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License.