Letný čas

V sobotu ma jeden televízny moderátor na záver správ upozornil, že v noci prejdeme zo zimného času na letný. Viem, že to myslel dobre, a že sme v nedeľu v noci prešli na letný čas zo stredoeurópskeho času. Ale aj cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami.

Jeden z mojich najobľúbenejších Murphyho zákonov hovorí, že každá organizácia sa po čase začne zaoberať sama sebou. Mal som počas svojho profesionálneho (rozumej pracovno-právneho) života možnosť niekoľkokrát si to potvrdiť. Ale vynález letného času je kapitálnym príkladom tohto zákona. Nikto doteraz jednoznačne nepotvrdil, ale ani nevyvrátil opodstatnenie prechodu na letný čas, ale zakaždým sa okolo tejto témy priživuje kopa obsmŕdačov od ekonómov až po psychológov. Ale ako hovoria naši bývalí českí bratia – skutek utek. (Pozn.: pokus o slovenský ekvivalent skutok – útok trochu posúva význam...) Napriek tomu nikto doteraz za dlhé roky letný čas nezrušil. Ako keby naša spoločnosť bez toho nemala dosť dôležitejších problémov a sama si musela vyrábať nové. Taký spoločenský autogenerátor problémov.

U mňa prechod na stredoeurópsky čas znamená prestavovanie hodiniek. Už roky je to moja práca. V jednu jesennú nedeľu ráno vstanem a hodinu, ktorú som tak veľkoryso získal, venujem prestavovaniu všetkých hodín, hodiniek a budíkov, ktoré sme za tie roky nahonobili.

Moje náramkové hodinky, manželkine hodinky nové, ktoré som jej kúpil na posledné Vianoce, ale pre istotu i tie staršie, do rezervy. Budík v spálni, rezervný budík, keďže vstávať o pol piatej býva niekedy problém. Hodinky na veži v obývačke, druhé na veži v detskej izbe. Len aby bolo jasné, že máme doma vežové hodiny... A hneď dvakrát. Video. Kalkulačka v pracovni! V pracovni ešte stolové hodiny. Hala, kuchyňa, detská izba – tam sú ďalšie. Môj elektronický diár, ktorý už tak často nepoužívam, odkedy mám adresy v mobile. Raz home time, raz world time. À propó – mobil! Dva moje, dva manželkine (ešteže máme len dvoch mobilných operátorov!). A ako obyčajne, na hodiny v aute opäť zabudnem, pretože sa mi nechce v nedeľu hneď zavčas rána naklusať do auta.

Počítali ste so mnou? 20x (slovom dvadsaťkrát) musím dvakrát do roka prestaviť čas na všetkých týchto hodinkách. Ak počítam na jedno prestavenie minútu (nastavujem na sekundy, takže musím čakať na sekundovú ručičku, či sekundovú čísličku), minútu na manipuláciu (nastavenie, prechod v rôznych menu, otáčanie ručičkami, vyberanie bateriek), minútu na prechod od jedných hodín k druhým, zhrniem pod položku režijné straty. Spolu: 20 x 3 = 60 minút. A moja hodina je v keli! (Alebo aj inde, keby som chcel použiť niektorý z výrazov pre anatomické otvory...) V jeseni to ešte oželiem. Ale v jari, keď sa posúva čas o hodinu dopredu, túto synchronizáciu nášho rodinného času s oficiálnym robím v rámci svojho voľna, takže som na tom okrem oficiálnej hodiny ešte aj ďalšiu súkromnú hodinu stratový! Ešteže meníme čas len dvakrát do roka a nie štyrikrát, ako to predpovedal včera ten moderátor, lebo ináč by sme mali jarný čas, letný čas, jesenný čas no a ten zimný čas. To by som si musel na prestavovanie hodín asi vybrať dovolenku.

Letný čas

Raz hodinu dozadu, raz hodinu dopredu.
Idem, jak ma ručičky mojich hodín povedú.

Keď sa zima opýta, čo som robil cez leto:
Poviem, že som trénoval preskok jednej hodiny.
A je to!

Poslať na vybrali.sme.sk