streda, novembra 29, 2006

Kandidátka

Tento článoček nemá byť v žiadnom prípade príspevkom do predvolebnej kampane. Pôvodne nemal byť vôbec nijaký príspevok. Ale keď sa v posledných dňoch na mňa pri vyberaní poštovej schránky vždy vyvalia známe i neznáme tváre, večne sa usmievajúce a večne niečo sľubujúce, vyvinulo sa to samovoľne nejako ináč. Nechal som sa trocha uniesť fantáziou a čo-to som nadsadil a domyslel. Predstavil som si ako kandidátku na nadchádzajúce komunálne voľby podnikateľku v jednom z najstarších remesiel so všetkými súvislosťami, ktoré by ako správna podnikateľka vo volebnej kampani iste využila. Skrátka - predstavil som si politickú prostitútku. Možno aj politickú kurvu.

Vy sa však nenechajte uniesť a radšej si nič nedomýšľajte. Radšej sa so mnou smejte, alebo plačte.

Len pre poriadok dodávam, že podobnosť so skutočne žijúcimi osobami je čisto náhodná. I keď vôbec nie vylúčená.

Kandidátka

Všetci chcú byť vyvolení,
ani jeden vyvalený.
Iba jedna kandidátka
necháva si zadné vrátka.

A súc zatiaľ nezvolená
agituje rozvalená.
Agituje usilovne,
ručne-stručne, ba i slovne.

Jazykové obraty má
skvostné ako žiadna iná!
Pokúša sa zničiť takto
súperiacich kandidátov.

Jej voličská základňa je
veľká ako všetky kraje.
Politickí kandidáti
robia biele vlajky z gatí.

Vzdávajú sa radi dáme,
čo sa rada v páse láme.
Jazykovo vybavená
agituje na kolenách.

A čo, keď aj nezvolia ju?
Ráno si dá rožok k čaju
a podnikať bude smelo
s ešte väčšou klientelou.



» Celý článok od A po Z »

utorok, novembra 21, 2006

Farebná politika


Mám rád jeseň. Hlavne kvôli melanchólii, ktorá ma v takýto čas zachváti, ale i pre jej farebnosť. Tu a tam ma prepadnú všelijaké asociácie, ktoré s pôvodnou melanchóliou jesene nemajú veľa spoločného. Ale aspoň s farebnosťou áno.

Napríklad taká politika. Hlavne v týchto dňoch, keď s oteplením počasia nastáva dočasné oteplenie v komunikácii politik - volič. Aj tých farebných listov padá z poštových stránok na zem viac, ako obvykle.




F A R E B N Á P O L I T I K A


Pestré farby politiky
kolú mi zrak jak hrot dýky.

A ja neviem zistiť, ktorá

je tá pravá orechová.


Šedá, tá má imidž večný,
vo vlasoch vždy láka slečny.
Ale šedá politika
znamená mať hore strýka.


Zelená ma trochu desí –
s ochranármi strážiť lesy,
a či visieť na komíne?
Radšej hľadám farby iné.


Červená je pekná, pestrá,
história ju však trestá.

Hnedá je tiež poškvrnená,
čierna – tá smrť predznamená.


Žltou môžem vyznať nehu,
aj vyčúrať meno v snehu.

Farba snehu... No tak teda!
Bielou sa tiež slúžiť nedá.


Zvýšila mi už len modrá.
Ale modrá – tá je dobrá!
Ostáva mi už len pribiť:
niekedy AJ MODRÝ SCHYBÍ...


Škála farieb minula sa,
nevybral som žiadnu, zdá sa.
Vyčerpal som farby dúhy
– politiku nechám druhým...


» Celý článok od A po Z »

piatok, novembra 17, 2006

Krátko zo života II

Druhé, zatiaľ posledné (či ostatné?) pokračovanie malých postrehov z ulice s veľkým posolstvom. S takým sedemnástonovembrovým.

» Celý článok od A po Z »

sobota, novembra 11, 2006

Krátko zo života I

Dnes som dal dokopy krátke postrehy z ulice, ktoré som dlho zbieral a ešte dlhšie formoval do prijateľnej konečnej podoby. Dúfam, že vo vás budú rezonovať aspoň toľko, koľko mi trvalo ich napísanie.

» Celý článok od A po Z »

pondelok, novembra 06, 2006

Prvý sneh


Ešteže je môj monitor zo skla, ktoré (chvalabohu) neprepúšťa vodu. Ináč by mi už tiekli po stole až na zem potoky zo sĺz, ktoré v tomto dušičkovom období vypúšťajú do veľtokov internetu dojatí pisatelia.

Nemám rád akékoľvek sviatky, pretože nemám rád uniformitu a masovosť. Ak si chcem poplakať, poplačem si vtedy, keď mi je smutno, a nie na povel, keď plačú aj iní. Lebo je to prikázaný sviatok, ako by povedali ortodoxní kresťania. Prikázaný sviatok plakania.

Rozmýšľal som nad tým, kedy mi bolo aspoň trochu veselo, alebo kedy ma niečo aspoň trochu pobavilo. A neviem prečo som si spomenul na predminulý rok, keď som býval začas vo Viedni a konečne po dlhom období nadišla tá slávnostná očakávaná chvíľa a až tesne pred Vianocami napadol prvý sneh. Teda viem prečo. Po Dušičkách sú Vianoce najbližším masovým sviatkom. Ale s Dušičkami nemám žiadnu veselú príhodu, až taký morbídny zase nie som, takže prvé na rane boli Vianoce. Ach, tie asociácie!

Vo Viedni je pekne i v zime i v lete, ale ak tam žijete a pracujete istý čas dennodenne, všímate si aj veci, ktoré turista ľahko prehliadne. Mňa tak doslova zarazilo, že vo Viedni sa všade s výnimkou pár ulíc v centre v ohromných množstvách vyskytujú psie exkrementy. Ak mám byť úprimný, povedal by som, že celá Viedeň je doslova zasraná psími hovnami. Neviem, či v iných veľkomestách je podobná situácia, ani to teraz nejdem skúmať. Pravdou ale je, že toľko rôznorodých psov pokope som nevidel ani na výstavách psov. Lebo na výstavy chodia len psy pekné, ukážkové. A po uliciach Viedne chodia psy veľké, malé, tučné, chudé, chlpaté i holé, holé doslova a doslova i oblečené. No a nad tými všetkými trónia psy obézne. Obézny pes bol môj najnepríjemnejší objav vo Viedni. To ony kladú na viedenské ulice pasce vo forme ozrutánskych hovien, ktoré by mal problém vytvoriť i hociktorý človek. Veď aj ktorý človek by to na ulici robil? Pes s tým nemá problém. A očividne ani jeho nejeden viedenský majiteľ. Magistrát sa vo Viedni vysporiadal s koňmi, ktoré majú pod chvostom pripevnený vak, do ktorého sa zachytáva ich tuhý biologický odpad. Prikázať takú povinnú výbavu pre viedenské psy sa ale zatiaľ neodhodlali. Asi majú psy vo Viedni silné odbory.

Zato keď napadne sneh, všetko je zrazu čisté, akoby šibnutím čarovného prútika zmiznú i všetky psie hovienka. Kalamita teda Viedenčanov neprekvapí. Ak večer nie je po snehu ani chýru, ani slychu a v noci ho navalí aj zo dva metre, keď vyjdem o siedmej z bytu, domovník už dávno upratal sneh z chodníka a pre dom poopieral pruhované tyčky, aby niekoho nedajbože neprivalila lavína snehu zo strechy. A to isté urobili všetci domovníci naraz! To som nedokázal pochopiť. Ako organizovaná domobrana! Najpotešiteľnejšie na celom tom počínaní bolo pre mňa to, že s odprataním snehu zmizli aj psie pozdravy. Na já! Viedeň je v zime taká krásna!

Unesený toľkou krásou som na počesť toho slávnostného dňa napísal básničku. Ležala doteraz na dne môjho počítača a čakala, kedy príde jej čas. Dnes síce ešte nie sú Vianoce, ale v noci napadal u nás prvý tohoročný sneh a v súvislosti s Dušičkami ma napadá alegória. Nie je síce veľmi slušná, čo by sa aj od takej témy dalo čakať, ale zdá sa mi celkom vtipná:

-Dušičky sú snehom na naše zasrané duše-

Kiež by v nich upratovanie fungovalo tak dobre, ako v uliciach Viedne!


PRVÝ SNEH

Dnes začalo snežiť vo Viedni.
Vytiahli už kabát pojedni,
a pojedni s krúžkom na pupku
ignorujú zimu naskutku.

Na bicykli staršia Turkyňa
rozhodnutie z rána preklína,
že neišla metrom do práce,
že z nej taká cesta dušu vytrasie.

Na Rennwegu prvé jedličky
začal núkať chlapík maličký.
Vždy vysmiaty černoch z Wien Mitte
jak keby mal večne vypité.

Staršia pani so psom smeje sa
blahorečí za sneh nebesá.
A ja mám tiež radosť, mon dieu,
že psie hovná nám sneh prikryje.

Viedeň, 15.12.2004

» Celý článok od A po Z »
 

Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License.