Príspevky
Všetky komentáre
Sivá depresíva
14.
Dve mláčky krvi,
žiletka padá na zem.
Zmätený pohľad.
15.
Lepkavé zvratky,
ošťané nohavice.
Záchvaty smiechu.
16.
Ohnuté dvere,
oškretá celá strana.
Syn vrátil auto.
7
x komentované
Rubrika:
Haiku
Sobota po obede.
Popoludňajšia káva. Prvý dúšok ... Bŕŕŕ!!! Slaná!
Manželka sa smeje. Pomýlila si dózu s cukrom s dózou so soľou. Sú v skrinke vedľa seba a sú si tak podobné...
Zvonček pri dverách. Syn sa vrátil z Bratislavy. Konečne! Odišiel síce len v stredu, ale mal prísť ráno polnočným rýchlikom. Mama vo štvrtok volala, aby sme prišli v nedeľu k nim, otec má narodeniny, príde aj brat, ktorý sa vráti po dvoch mesiacoch domov.
Zvítanie a prvé otázky: "Prečo si nebral telefón?"
Prekvapenie: rozťatá horná pera, krvou podliate oko.
Večer ho s kamarátom na Kollárovom námestí na zastávke pod Novou scénou prepadli tri holohlavé krátkokrké "skrine". Bez akejkoľvek príčiny ich zvalili na zem, bili päsťami, kopali. Keď kamarát stratil po jednom údere vedomie, útočníci sa zľakli a ušli.
"To tam nikto nebo? Nevolali ste o pomoc?"
Nikto nič nevidel. Na zastávke plnej ľudí v centre hlavného mesta o 21:00...
Synovi nepomohlo ani obľúbené tričko s nápisom na chrbte : "Prosím vás, nechajte ma dokončiť myšlienku"...
Len pred mesiacom mi Boris na stene budovy, kam chodí môj syn do školy, ukazoval pamätnú tabuľu Daniela Tupého. Myslím, že toto je ďalší zo životných paradoxov: tupí sú zväčša tí druhí...
Nedeľa predpoludním. Sme v aute na ceste k rodičom. Zvoní mobil.
Mama: "Kde ste? Ponáhľajte sa! Babka zomrela..."
Tých pár kilmetrov trvalo dlho ako nikdy predtým.
Rodinná oslava sa skončila skôr, ako sa začala. Otázniky, nechápavé pohľady, slzy. Taký víkend som ešte nezažil. A vôbec netúžim, aby sa kedykoľvek zopakoval.
Najedla sa, ľahla si, zaspala. Navždy. Dnes sme ju pochovali. Krajšiu mŕtvolu som v živote nevidel.
Dnes som prvýkrát niesol rakvu, prvýkrát ju spúšťal do hrobu. Neviem, čo sa stalo. Nič necítim. Myslel som, že to bude iné. Že mi dá znamenie, príde sa rozlúčiť... Že to nezvládnem...
Babočko moja...
Narodeninovú tortu sme načali až po pohrebe. Bola vlastne dvojitá - včera mal narodeniny aj môj mladší syn.
Po torte sme si dali kávu. Ja som si svoju osladil trstinovým cukrom, je hnedý.
Jedna malá istota, že aspoň tá káva bude sladká.
9
x komentované
Rubrika:
Čujte
"Dnes máme v Nemecku sviatok" povedal Frank.
"Hej, aký?" opýtal som sa. "Ja nedržím v hlave ani sviatky na Slovensku."
"Deň zjednotenia Nemecka. Koniec berlínskeho múru. A ja musím byť v práci."
Keby bol doma, aspoň raz za rok by ho táto historická udalosť mohla potešiť.
Dnes má na šomranie na túto tému o dôvod navyše.
10
x komentované
Rubrika:
Čujte
Pohral som sa trocha so slovenskými prísloviami a porekadlami. Ak sa nad nimi zamyslíme a niektoré pojmeme doslovne, niektoré obrazne (chýba mi ešte zvuk, ale na ten som nič nenašiel...), vyjdú z toho niekedy zaujímavé posolstvá, ktoré sa nám naši predkovia snažili v týchto malých literárnych skvostoch zašifrovať. Posúďte sami.
7
x komentované
Rubrika:
Epigramy
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v nadpise sa vyskytujú nejaké medicínske, alebo aspoň pravopisné preklepy. Ale nie je to tak. Pokúsim sa to v krátkosti vysvetliť.
Naša Alma mater, teda Blogger vypustil do sveta novú verziu blogov. Ako to už pri takýchto projektoch býva, označil ju Beta - plus názov služby - Blogger. Keď som si to prečítal prvýkrát, toto slovné spojenie mi prišlo nejaké divné. Bodaj by aj nie, keď mi ktosi s veľkou pompou oznamoval, že Beta je bloger! Teda Beta-Blogger. Klikol som si na help a dozvedám sa ďalej, že bloger je už v Bete! Čiže Blogger in Beta! Ej, či mi len táto informácia naštartovala fantáziu! Kto by to bol povedal, akým smerom sa bude vyvíjať budúcnosť blogovania!
Ako to už však pri takýchto akciách býva, skutočnosť ukázala, že marketingové heslá prehnane zodvihli predstavivosť adresáta a prišlo vytriezvenie. Beta je žena a ako taká nesie v sebe a so sebou kopu problémov. Navyše, ak je spojená s masovou akciou, teda všeobecnou globalizáciou, teda v tomto prípade skôr s blogalizáciou. Toľko k nadpisu.
Predovšetkým: zásadné novinky, ktoré Beta priniesla, som si už medzitým prácne vyriešil Java skriptami sám. Hlavne kategórie, počet článkov v archívoch a perex. Priniesla však zjednodušenú personalizáciu šablóny a najmä rýchlejšie ukladanie bez nutnosti používať častokrát zdĺhavé Publish / Republish. Teraz dám Save a mám raz-dva vystarané. A aby som nezabudol - úplne nová je možnosť pridať si do rss čítačky Atom-feed a byť na zvolenej diskusii on-line. Takže som sa predsa nechal zlákať a premigroval som do Bety. Ej, koľkokrát som odvtedy svoju nepozornosť oľutoval! Nikde sa totiž nepíše, ako sa bude správať výsledný migrát, keď máte na Bloggeri viac blogov a na Googli viac účtov. Mne sa to všetko pekne domiešalo, že to až nebolo pekné! Niekoľko týždňov som potom strávil oddeľovaním zrna od pliev, jedného blogu od jedného konta a preradenie k inému. Ba moja nová blogová adresa, ktorú som si medzitým založil, sa mi stratila zo všetkých kont a dashboardov! Stálo ma to kopu úsilia, času a mailovania s adminmi, kým sa mi ju s ich pomocou z hlbín Bloggera podarilo vyloviť. Ale dúfam, že to stálo za to.
Aj moja autorská aktivita medzitým stagnovala. Dostával som maily, odkazy, ba i telefonáty, čo je so mnou, prečo nepíšem. Ba v pár prípadoch došlo i na osobné otázky. Musím priznať, že takýto záujem človeku polichotí. Hádam sa mi sem-tam podarí pár písmenok poskladať tak, ako nikomu inému...
Tak teda púšťam do sveta nového Maroška samého. Maroška, ktorý blogoval i Maroška, ktorý veršoval, som presťahoval na tento nový blog. Preniesol som tu i pôvodné témy, ktoré sú rozčlenené v rámci kategórií. Postupne pribudnú aj nové kategórie. Preniesol som tu samozrejme i pôvodné komentáre, nech vidím, čo ste mi to popísali. A sľubujem, že v budúcnosti sa vynasnažím byť menej pedantný a viacej tvorivý. Aj keď nerád vypúšťam na svetlo božie blog, kde by som ešte tuto i tamto čosi vylepšil. Dúfam, že si drobné nedostatky nevšimnete a ak áno, že k nim budete zhovievaví. Ale hlavne, že vám bude Maroško prinášať nový, iný, niekedy možno i vtipný pohľad na svet zachvátený všeobecnou blogalizáciou.
5
x komentované
Rubrika:
Čujte
Niekto zdedí majetky, niekto dom, niekto veľké latifundie. Niekto veľké bankové konto, iný aspoň obrovský talent. Ja som zdedil migrénu.
Poviem vám, to je dedičstvo za všetky prachy! Chýba vám ako hluchému husle a ešte za to musíte platiť aj daň. A pritom ani neviete, kedy príde daňová kontrola.
Neviem, kam až siahajú korene tohto nášho rodinného zlata. Mojím priamym predchodcom v prvom rade je moja mama. Ona to zdedila po svojom otcovi. Ešte si pamätám dedka, ako si ľahol na dvore pod orech, keď to naňho prišlo, dal si mokrú vreckovku na čelo a čakal, kým to neodíde. Len ten orech mám trochu od ruky a ľahať pred panelákom pod brezu do trávy plnej psích hovienok tiež nie je bohvie čo. Tak väčšinou to pretrpím, lebo odmietam pchať do hlavy všelijaké pochybné lisované chemikálie. Sám neviem poriadne, čo v hlave mám, tak si ešte nebudem situáciu zhoršovať tabletkami neznámeho pôvodu...
Ja som teda zaplatil daň za posledné zdaňovacie obdobie v stredu. Ako hovorím, tabletky nezvyknem brať, iba pod nátlakom a v ohrození života, ale predvčerom asi bola taká situácia. Žiadny orech ani breza nablízku, a tak som podľahol našej asistentke a zobral som si od nej jeden Panadol Ultra. Nezabral, tak som zjedol o hodinu druhý. Nevyzeralo to nádejne, aby som dokázal zmysluplne vzdorovať nášmu austrálskemu lektorovi angličtiny Mikovi, tak som ho nechal pozdraviť (hihi! - (nečítať hajhaj!), chorý pozdravuje zdravého :-)) a proti svojim zvyklostiam som prvý opustil pracovisko. Doma som zaľahol a spal a spal.
Kurvanoha, migréna!
Týmto sa teda ospravedlňujem všetkým, ktorých som z toho dôvodu nechal bez odpovedí na ich maily, správy a odkazy. Včera som musel doháňať pracovné resty, dnes sú na rade aj tie súkromné. Tak mi prepáčte, priatelia, hlavne ostrovanka, Boris, Lidka i ďalší nemenovaní.
Dúfam, že som daň zaplatil aspoň na rok dopredu a ďalšie zdaňovacie obdobie bude ku mne o niečo milosrdnejšie.
1
x komentované
Rubrika:
Fuj
"Ste všetci doma? Môžeme prísť? Chceli by sme s vami niečo prebrať."
"Nie, nemám všetkých doma. Som sám, ako obyčajne. Ale prísť môžete, nikam sa nechystám."
Zavolali známi. Jediní tzv. rodinní priatelia. Takým sa predsa návšteva neodmieta.
Pred dvomi týždňami sme boli u nich blahoželať. Ona mala päťdesiatku. Pred niekoľkými rokmi pre mňa nepredstaviteľná budúcnosť, teraz neodvratná realita. Ale každá minca má dve strany. Človek už nevenuje toľko času deťom, ostáva mu ho viacej pre seba. Teší sa z iných vecí. Napríklad z úspechu detí. Ich staršia dcéra urobila v piatok štátnice. Boli celí uveličení, kamarát mi ešte popoludní volal, aby mi oznámil, že Mirka to už má úspešne za sebou. A v sobotu popoludní sa ohlásili na návštevu. Ak chcú niečo prebrať, možno to bude niečo okolo promócií, prípadne okolo dokončenia prestavby ich domu.
Ale nie.
Ona dostala v piatok, v deň štátnic svojej dcéry oznámenie o ukončení pracovného pomeru. Telefonicky. Ani to doma nehovorili, aby nepokazili dcére oslavu. V stredu by jej skončila skúšobná doba, takže výpoveď je vlastne okamžitá. Neočakávaná je aj preto, že na poslednej porade bola vyzdvihnutá za najlepšie výsledky za posledné obdobie.
Čo tu už človek poradí? Môže akurát toho druhého vypočuť. Firma je v práve, v rámci skúšobnej doby nemusí udávať dôvod výpovede. Aj keď by sa patrilo.
Sused, ekonóm, bývalý ekonomický riaditeľ v jednej zahraničnej firme. Tá sa od začiatku roka stiahla z trhu. On je odvtedy nezamestnaný. Nie žeby to bol akurát exemplárny prípad nezamestnaného, ale muž pred päťdesiatkou bez znalosti jazyka, ktorý doteraz k svojej práci nikdy nepotreboval, môže byť akokoľvek odborne zdatný, ak ho prevalcuje mladšia a lacnejšia konkurencia.
Ja som bol som nezamestnaný trikrát. Je to kopa času pre seba. A so sebou. Koľkokrát by som prijal tento čas teraz ! Ale je to aj kopa času na abnormálne myšlienky, pochybnosti o sebe a svojich schopnostiach. Keď sa vám za pol roka nedarí nájsť adekvátnu prácu s odbornosťou, so znalosťou jazyka, napádajú vás všelijaké myšlienky.
Sám doma so svojimi myšlienkami, ktorým je častokrát ťažšie sa ubrániť ako zlodejom. A mnohé z nich sú čoraz viac blbšie a blbšie...
Nakoniec som zobral prácu v Bratislave, načo ma hneď druhý deň poslali do Viedne a tak som pár rokov pendloval päťsto kilometrov na trase východ - západ. Keď sa mi nakoniec podarilo nájsť firmu doma, kde to mám do práce dvadsať minút peši, firma sa po roku rozhodla presťahovať do susedného krajského mesta. Práve dnes nám šéf oznámil, že sa k prvému júlu sťahujeme. Čo už! Štyridsať kilometrov je predsa len menej ako štyristo...
Aspoň že nebudem sám doma. Je asi naozaj lepšie byť hoci aj sám medzi ľuďmi, ako byť len sám so sebou.
1
x komentované
Rubrika:
Fuj
3 haiku
11.
Ľahko sa žije,
keď nemáš chuť umierať.
Inak je ťažko.
12.
Všetko viem lepšie,
ako všetci ostatní.
Len to nik nevie...
13.
Pripomíname
ozubené kolesá.
S prasknutým zubom...
1
x komentované
Rubrika:
Haiku
