Domáci zverinec III

Tuším, že s rastúcim počtom zvierat v mojom zverinci klesá počet jeho čitateľov. Alebo sa mi podarilo tak dobre zachytiť charakteristické rysy zvierat, že čitatelia z toho onemeli (tu musím poznamenať, že sa mi naozaj nepodarilo nájsť výstižnejší ekvivalent pre odmlku v písaní, lebo veď aj tá odmlka, teda mlčanie súvisí s rečou...), alebo sa z toho istého dôvodu zdráhajú ozvať v obave, že budú obvinení z gágania trafej husi. Takéto nepodložené obavy musím však hneď v zárodku vyvrátiť: ľudia, nebojte sa a chváľte! Nikomu za to z nosa neodhryznem.

No a bol by tu ešte jeden dôvod nízkej čitateľnosti: píšem slabo ako čaj. Aj na tento argument mám odpoveď: tento článok je posledným zo série epigramov Domáci zverinec. Možno aj posledným na tomto blogu.

Do šuplíka som si písal, keď som bol malý a skromný. Teraz, keď som vyrástol na tele i na duši, potrebujem pre to telo i pre tú dušu viac priestoru a i voľajaký fídbek.

Asi si začnem hľadať inú nástenku. Alebo väčší šuplík.


Domáci zverinec III

RAK

„Postavme sa pred problémom pravde z očí do očí!“
A príslušným smerom ihneď svoj zrak račí natočí.
„No a keď sme pripravení, hor sa smelo dopredu!
Poďme priamo, kam nás naše račie chvosty povedú!“


KRÁLIK

„Ten, kto hlasno kotkodáka, skloní hlavu na kláte.“
Dohováral králik sliepkam. On takticky prísne čuší!
„Treba mať aj za ušami, no vy uši nemáte.“
Nedomyslel teóriu: pribral – dostal poza uši...


ROPUCHA

Kdektorá ropucha
sa na princeznú zmení,
keď ju princ nabúcha
a dá jej svoje meny.


ROSNIČKA

Rosničke, čo dážď nám hlási,
stúpnu preferencie,
keď zakváka o počasí
aj do televízie.


PÁSOMNICA

Pásomnica – vravím, nie je iné,
než konečný efekt v disciplíne
„Pchanie do riti.“

Nič nového teraz nevyslovím:
Preto toľko známych za šéfovým
hovnom smrdí ti!

Poslať na vybrali.sme.sk