Vysvedčenie

Dnes je deň D. Vlastne - deň V - ako vysvedčenie.

Rodičia, nezabudnite deťom skontrolovať vysvedčenia, ak vám ich samy neukážu. Nebite ich, ak nemajú samé jednotky, ak (alebo preto, že) ste ich nemali ani vy.

Deti, nebite svojich rodičov, ak vám za vysvedčenie nekúpili, čo ste chceli, alebo čo vám v návale pozitívnej motivácie sľúbili. Možno to dostanete až na konci školského roka.

Nerodičia, tešte sa, že nemáte deti, ktoré by vás dnes mohli priviesť k infarktu. Alebo dúfajte, že o pár rokov to bude váš šťastný deň... Alebo čítajte, ako to môže prebiehať...


VYSVEDČENIE


Zo školy už syn sa ženie,
nad hlavou má vysvedčenie,
úchytkom sa pozdraví:
"Ahoj, otec! Len sa pozri!
Tak čo povieš - nie som dobrý?"
"To som teda zvedavý!"

A už papier na stôl kladiem:
"Prvá známka - mravy kladné.
Ej, či mi len odľahlo!
Ešte to tak - syn a chrapúň,
čo ujedá z môjho platu
- to by bolo divadlo!

Ale radšej poďme ďalej.
Najprv mi však na to nalej
- už mi vyschlo v gágore!
Teda jazyk - rodný, cudzí
- jedna, jedna! Samé túzy!"
(Niečo je v tej potvore!)

"Z prírodných vied tu máš... fíha!
Až sa vo mne hrdosť dvíha!
Z hudobnej tiež - kus čo kus!
Z fyziky a zemepisu,
z matiky aj z dejepisu
- ty si proste génius!"

Po tých slovách - (samá chvála)
spokojnosť ma opantala,
odpil som si z pohára.
Ale zrazu - otca tvojho!
Až sa vo mne niečo pohlo
- takmer som bol na márach:

"Čo to vidím?! Z telocviku
iba dvojka?! Na botníku
leží remeň. Choď ho vziať!"
"Ale, otec! Nebuď katan!
Pekne kreslím, píšem, rátam.
...nevedel som kotúľ vzad...

... a v diaľke som skončil pritom
centimeter za limitom...
... v šplhu patrím k pomalým...
Už dnes sa však zlepšiť chystám
a známku si dozaista
koncom roka opravím."

"V telocviku, milý synu,
nemáš veru možnosť inú,
ako veľkú jedničku.
Lebo v boji o korytá
každý hravo pokorí ťa,
keď máš jazyk na tričku.

Ak chceš ďalej, ako druhí,
musíš skočiť aspoň púhych
dvoch-troch koňov na šírku.
Bez váhania vrhnúť guľu
tým pred tebou na gebuľu,
urobiť z nich fašírku.

Plávať, šplhať bez prírazu,
v maratóne získať vázu,
v joge cvičiť asany.
Orientačný beh je ťažký -
za sebou hneď zničiť značky
- ináč budeš nahraný.

Skrátim to: tak pochopil si,
z čoho vlastne tento princíp
známkovania vyviera?"
"Jasné, otec! Ako facka!
Život ma už nevyfliaska!
Nájsť za seba dubléra!

Bude za mňa plávať, skákať,
ja sa budem zatiaľ flákať.
Ešte mi aj klesne tlak.
Pokým sa ja budem tváriť,
iní budú padať na riť.
Správne, otec?"
"Presne tak!"

Poslať na vybrali.sme.sk